< Návrat
Píšem o veciach, ktoré sa nedajú pochopiť bez príbehu.
Píšem o tom, čo ľudstvo je a čím môže byť. O silách silnejších, než doteraz poznalo. O ľuďoch v hraničných situáciách, o rozhodnutiach, ktoré menia nielen ich životy, ale aj celé systémy, a o dôsledkoch, ktoré sa často prejavia až s odstupom času. Tieto témy skúmam dlhé roky nielen v príbehoch, ale aj v hrách a systémoch, ktoré fungujú v reálnom čase a pod reálnym tlakom ľudí.
Od redaktorskej práce k vlastnej tvorbe
Dlhé roky sa venujem písaniu o hrách, technológiách a ich vývoji. Ako redaktor som sa naučil pozerať na veci analyticky, všímať si systémy, vzorce správania a dôsledky rozhodnutí, ktoré nie sú viditeľné na prvý pohľad. Tento pohľad ma prirodzene viedol k potrebe ísť ďalej než len opisovať hotové diela a skúšať vlastné myšlienky v praxi.
Od Biosectoru ku Strážcom
Prvýkrát som do vlastnej fikcie vstúpil v roku 2007, keď vyšla moja kniha Biosector: Vzostup a pád, základ univerza, ku ktorému sa vraciam dodnes. Po rokoch, počas ktorých som sa venoval iným formám písania, sa v roku 2026 vraciam ku knihám naplno. Začínam sériou Strážcovia a po nej nasleduje ďalšia séria zasadená priamo do sveta Biosectoru.
Univerzum Biosector
Som autor sci-fi univerza Biosector, ktoré vzniklo ako jeden z experimentov, prostredníctvom ktorých skúmam správanie ľudí v uzavretých systémoch a pod tlakom zmien. Biosector pre mňa nikdy nebol cieľom sám o sebe, ale nástrojom na kladenie otázok o moci, technológiách, viere a prežití v prostredí, kde neexistujú jednoduché riešenia.
Biosector dnes vnímam ako dlhodobý autorský svet, ku ktorému sa vraciam v rôznych formách. Nie ako uzavretý projekt, ale ako priestor pre ďalšie otázky, nové pohľady a príbehy, ktoré ešte neboli vyrozprávané.
Príbehy o tlaku, moci a prežití
Postupne sa moja tvorba presunula viac k písaniu príbehov. Knihy mi umožňujú ísť hlbšie k postavám, ich motiváciám a vnútorným konfliktom, ktoré sa nedajú zachytiť len cez abstraktné systémy. Práve tam ma zaujíma stret jednotlivca so silami, ktoré ho presahujú, a otázka, čo z človeka zostane, keď sa staré istoty rozpadnú.
Píšem o ľuďoch, ktorí hľadajú zmysel v chaose, o vedcoch, ktorí sa dotkli niečoho, čo presahuje naše chápanie, a o tom, kam až sme schopní zájsť, keď ide o prežitie. Alebo kam nás dotlačí niekto iný.
— Peter Dragula